Oficiálna stránka obce

Oficiálna stránka obce

Prehľad dejín obce Zákamenné


Praveké osídlenie Oravy.

Osídľovanie regiónu Orava začína niekedy v dobe kamennej. Nálezy v oblasti brehov Čiernej Oravy sú dokladom mladopaleolitického človeka. Archeologickými výskumami sa podarilo zmapovať a doložiť postupné osídľovanie regiónu v strednej a mladšej dobe bronzovej a v dobe železnej (Dolný Kubín, Medzihradné, Tupá a Ostrá skala, Veličná, Oravský podzámok, Ostražica, Istebné, Medzibrodie, atď). Osídlenie nebolo prerušené ani v dobe rímskej (Trniny) a neskôr i v období príchodu Slovanov na naše územie, ktorí sa v oblasti Oravy usadili na prelome 8. a 9. storočia p. n. l. na výšinných sídliskách Trniny nad Dolným Kubínom, Istebné – Hrádok, na hradnej vyvýšenine nad Oravským Podzámkom a v hradisku Ostrá skala nad Vyšným Kubínom.

Miestne časti: sa nazývajú: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ a Vyšný koniec.

Založenie Zákamenného

Príbeh obce Zákamenné sa začína dňa 17.7.1615. Vtedy udelill gróf Juraj Thurzo vo svojom sidle v Bytči šoltýsom (dedičným richtárom) Pavlovi Breznickému, jeho pomocníkovi Jurajovi Regulíkovi a šiestim valaským osadníkom lehotu 16 rokov na založenie obce Nová Kamenská. Zakladatelia obce  Leško Maximik, Klimko Poliak, Jakub Prietin, Jurko Poliak a Kubo Švehlík boli olsobodení od platenia všetkých urbárskych dávok okrem desiatku z jahniat – odovzdávali každú desiatu ovcu, t. j. desať zo sto. Lehota slúžila osadníkom na vyklčovanie lesa a úpravy lúk na poľnohospodársku pôdu a postavenie domov s hospodárskymi stavmi. V listine boli vytýčené hranice chotára: „Poczna od wichodnej strany od welkého plavu hore welkým potokom na vrch Kamenného a vrchom Kamenným k Bielej Orave, odtud na geden grun oselný a hore tým grunom na vrch rečený nejvyžší Kicžerka Klin jmenovaná, odtud zas na nejvyžssí Kicžerku jmenowanú puol Komarnykova Kurcžinka, dolu tak Komarnikow/om/ chodnikom až na nejvyžší Kicžerku, od tej Kicžerky dolu hirowským hrebeniom do rieky Krussecžnica rečenej na welky plaw a tu se skonáva.“

Z mien prvých šoltýsov je možné usudzovať že obec Nová Kamenská založili potomkovia šoltýsov obce Breza – Breznický a Krušetnice – Regulík bol synom krušetnického Regulu.

Valašské právo

Obec Zákamenné bola založená Oravským panstvom na valaskom práve ako všetky obce hornej Oravy založené od polovoce 16. storočia. V r. 1474 predstúpili pred panovníka Mateja Korvína v Ružomberku dvaja zástupcovia valachov z dedín Kňažia, Medzibrodie a Valaská Dubová so sťažnosťou na zlé pomery a žiadali potvrdenie práv svojich predkov, ktoré užívali „od pradávna“. Panovník akceptoval ich žiadosť a vydal listinu, ktorá predstavuje najrozsiahlejší a najucelenejší systém valašského práva na našom území.

Výsady a povinnosti valachov:

  • Neplatili žiadne krajinské dane.
  • Boli oslobodení od robôt pre Oravský a Likavský hrad.
  • Súdne podliehali pod právomoc spoločne zvoleného vojvodu a v prípade nespokojnosti sa mohli obrátiť napanovníka alebo kastelána.
  • Boli oslobodení od platenia mýtov a poplatkov za veci, ktoré viezli na trh alebo z trhu pre vlastnú potrebu, s výnimkou tovaru určeného na zisk.
  • Právo pasenia oviec v lesoch patriacich k Oravskému a Likavskému hradu a mimo nich najviac vo vzdialenosti štvrť míle (250 m).
  • Každý valach musel ročne odovzdať 5 oviec a 5 kôz zo sto kusov.
  • Každý valach musel ročne odovzdávať jedného barana a popruh, v prípade, že choval voly musel od každého zaplatiť groš.
  • Každý valach mal povinnosť so zbraňou, zvlášť s kušou, strážiť cesty pred zbojníkmi a lupičmi, pričom bol oslobodený od daní a robôt.
  • Na základe nariadenia kastelána mali povinnosť zabezpečiť cestujúcim sprievod a, ak to bolo treba, mali poslať mládež so zbraňou, aj na niekoľko dní na miesto ktoré určil kastelán.
  • V prípade, že by sa niektorý z valachov postavil proti držaniu zbrane, za každé z troch napomenutí museli odovzdať pokutu 6 oviec. Ak by napriek tomu neuposlúchli, celý ich majetok (dobytok) by prešiel do vloastníctva panovníka.

Práva valachov potvrdil v r. 1526 kráľ Ľudovít II., neskôr v r. 1550 Ferdinand I., ktorý v potvrdení  zmenil zbraň valachov z kuše na ručnicu a zrušil oslobodenie valachov od platenia  krajinskej dane. Oravské panstvo sa usilovalo valachov pripútať k pôde a obmedziť ich privilégiá; získať od nich okrem ovčej produkcie aj roľnícku. Celé 17. storočie sa obyvateľstvo miešalo, prestával sa používať termín valasi, ale valaskí sedliaci a nakoniec iba sedliaci.

Zemepán Zákamenného

Zemepánom Zákamenného bolo od založenia obce Oravské panstvo sídliace na hrade Orava. Zahrnovalo celé územie regiónu okrem niekoľkých zemianskych dedín. Vzniklo asi v polovici 13. storočia okolo hradu ktorý sa prvýkrát spomína roku 1267. Územie „majetok Orava....s hradom“, (possessio Arwa.....cum castro) označovalo celé územie Oravy včetne niekoľkých zemianskych dedín patriacich drobným šľachticom – zemanom. Orava patrila do kráľovského majetku (domínia); administratívne aj hospodársky ju spravoval úradník (comes) Zvolenského komitátu (veľžupy) do ktorého patril aj Liptov a Turiec. Ako samostatná stolica sa postupne odčlenila koncom 14. storočia.

Oravské panstvo postupne osídľovalo región v okolí riečnych tokov a obchodných ciest, neskôr aj neosídlené časti hornej Oravy. Počas celého dejinného vývoja Oravy sa postupne formovali a vznikali osady na domácom zvykovom práve (Veličná, Revišné, Istebné,..), na nemeckom práve (Žaškov, Párnica, Trstená,...), predovšetkým však na práve valašskom (Medzibrodie, Bziny, Ústie, Pucov, Chlebnice, Oravský Biely Potok, Námestovo, Zubrohlava, Habovka, Suchá Hora,...), ktoré koncom 16. storočia prerástlo na doosídľovanie lokalít na práve kopaničiarskom (Rabčice, Zákamenné, Veselé, Sihelné, Mútne, Novoť). V roku 1556 sa stal vlastníkom Oravského panstva František Thurzo a dedične získal aj funkciu župana. Po smrti palatína Juraja Thurzu a jeho mladého syna Imricha vznikol Oravský komposesorát – združenie dedičov siedmich dcér Juraja Thurzu, ktorý spravoval Oravské panstvo do zrušenia poddanstva v r. 1848.

Prehľad dejín Zákamenného 1615 - 1918

Zákamenné sa v prameňoch uvádzalo: 1615 ako Nová Kamenská, r. 1619 – Kamenské, r. 1626 – Kamenské jináče Klin rečené, r. 1638 Kamensko, r. 1686 – Zakamenne vel Klinik, r. 1696 - Zakamena, r. 1702 - Zakamenné, r. 1716 – Zakamenné seu Klinik, r. 1802 – Klin Zákamenský alias Kliník, r. 1828 – Klin Zákamenné, r. 1837 – Klin pri Zákamennom, r. 1887 – Zákamenné Klin, od r. 1926 do dnes Zákamenné.

Pôvod názvu obce „Kamenské“, „Zákamenné“ je pravdepodobne od názvu vrchu „Kamenný“ v chotári obce, názov „Klin“ je 1. od polohy obce, vklinená medzi dvoma riečkami Oravicou a Krušetnicou, prípadne 2. od „Kicžerka Klin jmenovaná“, čiže od kopca s názvom Klin v chotári obce.

Do urbára (súpis povinností poddaných voči zemepánovi) bolo Zákamenné prvýkrát zapísané r. 1625 pod názvom Kamenské jináče Klin, v obci malo byť osídlených 6 ralí; päť bolo osídlených, šiesta ešte nebola obsadená. Po uplynuttí lehoty v r. 1631 boli šoltýsi ktorí stavali svoje usadlosti na dvoch lánoch a mali svojho sedliaka povinní platiť: vínny fúr alebo 10 fl., soľný fur alebo 7 ½ fl., odovzdať dve jarabice alebo 50 denárov. Tí čo nezimovali panské kobyly platili 1 fl., po vybudovaní mlyna a píly mali platiť obvyklú daň.

Povinnosti sedliakov boli v urbári  upresnené: od každej rale dávali po 4 baranoch (spolu 24), desiatok od oviec, platili od košarovania oviec, krpcové na stálych valachov každý po 33 ddenárov. Od každej rale vypravovali po 3 plte, ktoré dopravili na miesto určené panstvom. Platili desiatok od šindľov, spoločne boôi povinní uloviť 6 kún alebo zaplatiť 6 dukátov, odovzdať jedno teľa, 18 sliepok, 6 husí, 60 vajec, 6 jarabíc, 5 lukien a 1 korec ovsa v hodnote jedného zlatého, na zámockých drábov platiť ročne 4 zlaté, dodávať 6 klátov na panské píly, od r. 1632 namiesto klátov zaplatiť 2 zlaté. Mali povinnosť platiť ako ostatné obce: na sv Juraja (24.4.) dávali syr, poplatky od kráv, od soli, od nezimovania kobýl, z predaja rýb, piva, vína, pálenky, mýtne poplatky, príspevky na valachov, od šoltýskych píl, chmeľu a pltí naložených soľou; na sv Jána (24.6.) platili árendu z prenájmu, od opustených usadlostí, z predaja vína, piva, koží, tvarohu, masla, vlny, pálenky, mýtne, príspevok na drábov, od pltí dreva aj naložených soľou; na sv. Michala (29.9) platili od predaného vína, piva, krčmári od prenáájmu krčiem, z koží, za prenájom salašov, od syra, tvarohu, od kráv, za dovoz vína, za pálenku, od pltí dreva i naložených soľou, poplatok za drábov a z mýta; na sviatky Vianočné (25.12.): platili od predaného vína, piva, penájom z krčiem, od predaných koží, tvarohu, masla, ovčiu jesennú daň, na stálych valachov, za dovoz soli, z bravov pri mlyne, z mýta, od pltí, poplatky za drábov a valachov, poplatky od súkenníkov, za veľkonočné barance, za predané teľatá, za ovce (od každej 8 denárov) a za obilie. Odovzdávali ročné barany podľa urbára, každú päťdesiatu ovcu alebo 3 zlaté, od každého salaša jednu zlatku a 12,5 denára. Za zaplatenie všetkých daní a poplatkov bol zodpovedal richtár.

 Po smrti prvých šoltýsov získali dedičné richtárstvo Ján Krč Jakub Targoš, ktorí roku 1640 požiadali panstvo o zníženie počtu ralí a o tzv. poľský spôsob osídlenia, že „se rozložia, aby každý vyrábati a dostatečnými zbyvatelmi byti“, čiže rozptýlený spôsom zástavby. Gróf Gašpar Ilešházy, správca Oravského komposesorátu im v listine zo dňa 9.10.1640 znížil počet ralí na päť, šiestu pridal šoltýsom a nariadil im postaviť mlyn, ktorý dal do prenájmu šoltýsom, za ktorý mali odovzdať panstvu ročne dobre vykŕmeného brava alebo zaplatiť 3 flóreny.

Prvé sčítanie obyvateľov obce sa konalo r. 1659, vtedy bol richtárom Juraj Kočanda, na šoltýstve žili aj rodiny ďalších šoltýsov: Adama a Alberta Prokopčíkovcov, Mikuláša Pienišika, Martina Kozáka a Jána Cholenčika; na šoltýstve žilo 114 ľudí, 98 katolíkov a 16 evanjelikov.

Osídlených bolo 5 sedliackych ralí:

1. Vojčíkova – na nej žili rodiny: Michal Vojčík, Vavrinec Pinia, Matej Pinia, Juraj Červeniak, Tomáš Výlupek, Albert

    Geratek, Stanislav Palec, Peter Fierlita, spolu 61 osôb, 60 katolíkov a jeden evanjelik.

2. Prečinová – Matej a Ondrej Babiarčík, Jakub a Matej Piščurak, Ján Škuľak, Jakub Latarniak, Krištof Kviatek,

    Adam Lesčak; spolu 73 osôb, 67 katolíkov a 6 evanjelikov.

3. Klimčíkova – Jakub Priečinik, Martin Kolandzik, Pavol Klimčik, spolu 41 osôb, 25 katolíkov a 16 evanjelikov.

4. Leškova – Krištof Koval, Peter Rospaleniec, Tomáš Sdaľak, Matej Chapčik (Čapčík), Adam Ciesľak, Michal Lesak,

    Blažej Kalita, Bartolomej Knap, Florian Gracik, spolu 63 osôb, všetci katolíci.

5. Vojníčkova – Matej a Ondrej Vojničákovci, Ján Trojak, Matej Zatyka, Albert a Jakub Ciganiak, Matej  Gašparčák,

    Blažej Pisturčák, Ján Zivčák, spolu 61 osôb, 48 katolíkov a 13 evanjelikov.

V roku 1659 žilo v Zákamennom 44 rodín, 413 osôb, z toho 361 katolíkov a 52 evanjelikov.

 

Rast počtu obyvateľov v Zákamennom.

rok

1615

1659

1702

1773

1828

1880

počet obyvateľov

asi 63

413

438

1304

1608

1726

počet rodín/domov

7

44

 

163

256

348

rok

1900

1920

1940

1961

1970

2001

počet obyvateľov

2037

1941

2373

2861

3187

4812

počet rodín/domov

391

406

465

504

578

1070

 

Šľachtické povstania. Ťažké časy nastali pre Zakamenčanoov v druhej polovici 17. storočia. Po obsadení Oravského hradu cisárskym vojskom v r. 1670 boli zavedené nové dane – porcie – ktoré umožnili vojsku vymáhať  ich od obyvateľstva podľa svojich potrieb. V r. 1872 prišiel na Oravu oddiel vzbúrencov vedený Gašparom Pikom a obsadil Oravský hrad, povstanie bolo rýchlo potlačené, Pika a 25 oravských a liptovských richtárov bolo kruto popravených, ďalších 30 Pikových vojakov bolo neskôr v strašných ukrutnoostiach umučených. V r. 1678 prišlo na Oravu povstalecké vojsko Imricha  Tökölyho, nie však nadlho, zakrátko obsadilo Oravu opäť cisárske vojsko. V r. 1683 dorazilo na Oravu litovské vojsko poľského kráľa Jána Sobieského, dobyli Oravský hrad, na celej Orave lúpili, pálili a vraždili, pozbieranú úrodu v sýpkach a humnách spolu s dobytkom zapálili. Vydrancovali 27 oravských dedín a odviezli si bohatú korisť. Ostala po nich nepopísateľná bieda, tretina obcí vypálená, úroda zničená a dobytok zabratý, vojsko zanechalo po sebe plač a nariekanie obyvateľstva, ktoré vyšlo na žobrácku palicu. V nasledujúcich daždivých a studených rokoch sa aj málo zasiateho buď neurodilo, alebo zamrzlo na koreni, v r. 1687 zamrzla i kapusta na poliach. Vysilené obyvateľstvo žiadalo panstvo o zmiernenie alebo odpustenie daní, r. 1686 panstvo vydalo nový urbár – Urbarium renovatum. Zakamenné v uvedenom období veľmi spustlo; ostali tu iba dve osídlené usadlosti a niektorí obyvatelia nemali ani za dva korce poľa a skoro žiaden dobytok.

Po hrozných rokoch sa Zákamenné postupne vspamätovalo. V r. 1715 sa z daňového súpisu dozvedáme že richárom bol Georgius Benusicsak (Juraj Beňušičák), 39 sedliakov a 5 bezzemkov (inqilini). Všetkých 6 ralí bolo osídlených, osevná plocha sa zväčšila na 1238 korcov, plocha lúk na 85 vozov sena. Zeme bolo na vysiatie 350 kubulov obilia, richtár mal pílu a mlyn od ktorého platil Oravskému panstvu. Bol tu 1 krajčír, 2 kováči a 2 kotly na pálenie.

Zamrznuté roky - sa nazýva rok 1716 a nasledujúce roky. V r. 1716 po dlhej zime a krutých mrazoch ešte v druhej dekáde marca napadol sneh, ktorý zmizol až v máji, jar bola taká neskorá že nebol čas na vypestovanie priesad kapusty, ovos siali až okolo 25. mája, ten ale v lete pre neustále dažde vymokol a obelel, to málo kapusty ktoré sa podarilo vysadiť očervenela. Dňa 13. augusta opäť napadol sneh, neurodil sa ani ľan, nebolo ani ľanového oleja na mastenie. V jeseni ľudia lopatami odhadzovali sneh a vyberali spod neho biednu úrodu; čo nestihli pozbierať pohnilo. Ľudia rezali slamu zo zeleného ovsa spod snehu na sečku a potom ju mleli spolu s kôrou stromov na múku. Komisia ktorá robila odhad škôd uviedla: „v celej stolici sa takmer nič neurodilo a obyvateľstvo upadlo do veľkej biedy. Poddaní mreli hladom a aj dobytok pre nedostatok potravy z veľkej časti vyhynul, v dôsledku zlej stravy sa rozšírili rôzne epidémie a choroby.“ Rok 1717 bol zas veľmi suchý a horúci bez dažďov, vyschli studne a nenarástla ani poriadna tráva, nebol dosť potravy pre dobytok, ktorý kŕmili chvojinou, ale aj tak veľká časť podochla od hladu. V r. 1718 bola opäť veľmi tuhá zima, napadlo veľa snehu ktorý trval až do mája, nasledovalo veľmi suché počasie, horeli domy a lesy. V horách sa objavili vlky, ktoré napádali aj ľudí. Ľudia upúšťali svoje domovy a utakali na Dolnú zem, kde po odchode Turkov ostali vyľudnené oblasti. Obec opustilo až 30 rodín, medzi nimi: Juraj Kratšak, Matej a Jakub Lukašak, Matej Mišek, Michal Bogaják, Michal Lokčan, Matej Kuraček, Juraj Sagardik, Blažej Teslačik.

Charakter dediny: zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, najmä chov oviec.

Poľnohospodárstvo: chotár bol neúrodný, urodil sa tu len ovos, od konca 18. storočia zemiaky, pestovalo sa veľa kapusty, ďalej strukoviny a zelenina. Okrem toho sa pestovali technické plodiny – ľan a konope, prebytky ktoré dokázali vypestovať predávali na trhoch a jarmokoch, získané finančné prostriedky používali na poplatky a dane; v r. 1728 sa uvádza že Zakamenčania predali až 700 kýt ľanu za čo mali príjem 42 zlatých; okrem toho mali príjem z predaja tkaného plátna. Tkanie plátna sa v obci v 18. stor. veľmi rozšírilo, podporovalo ho aj Oravské panstvo, v Zákamennom bolo r. 1751 10 tkáčov a ich počet rástol.

Chovateľstvo: choval sa hovädzí dobytok, voly – boli určené ako ťažná sila k hospodárstvu, na furmanky  a zápražné práce pre panstvo; chov kráv bol jeden z hlavných zdrojov obživy – poskytoval mlieko, mäso aj ťažnú silu najmä pre chudobných obyvateľov; ovčiarstvo bolo najmä v starších časoch veľmi rozšírené, tie poskytovali mlieko z ktorého vyrábali syr a z neho rôzne výrobky (bryndzu predávali na trhoch), mäso, vlnu na výrobu súkna na odev aj na predaj. V menšej miere chovali kozy, ošípané; chov hydiny bol v každej domácnosti, povinné boli dávky do hradnej kuchyne.

Stavby: Zákamenčania stavali drevené zrubové domy bez komínov a pokrývali ich šindľami. Stavebné drevo bola okresaná guľatina, vypílená na mieru zrubov, zástavba bola kopaničiarska, rozptýlená, ľudia stavali tam kde mali pole, domy boli od seba ďaleko; nestavalo sa okolo potoka do ulice – radová ulicová zástavba. Gazdovský dom mal predsieň a obývaciu miestnosť, z predsiene viedli schody na pôjd, podkrovie slúžilo ako úložný preiestor pre obilie. Obloky s rozmermi 60x60 cm boli osadené nízko nad zemou, svetelnosť bola slabá, podlaha bola z udupanej hliny. V domoch postavených vo svahu sa podlaha nevyrovnávala, svahovitosť bola aj v obývacej izbe. Súčasťou gazdovského domu boli hospodárske stavy, stajňa, humno a ďalšie. V 19. stor. sa postavilo niekoľko kamenných stavieb, od začiatku 20. stor. sa začalo stavať  z tehál, ktorých výrobu odkukali od Talianov ktorí stavali nový kostol. Tehlu vyrábali v domácnostiach ručne a vypálili v zhotovených peciach. Hromadná výstavba murovaných domov bola až  po 2. svetovej vojne.

Iné zamestnania: mlynárstvo – v obci sa prvý mlyn spomina r. 1640, postuplne sa stavali ďalšie, r. 1815 bolo v obci 5 mlynov, 4 patrili Oravskému panstvu, piaty bol obecný, všetky boli dané do prenájmu; spracovanie dreva – bolo veľmi dôležitou súčasťou príjmov, prvá vodná píla je známa z r. 1715, patrila Oravskému panstvu, v prenájme ju mal šoltýs, v r. 1875 postavili prvú parnú pílu na Orave; pltníctvo – od založenia dediny mali povinnosť vyťažené drevo zbíjať do plťí a dopraviť na určené miesto, na Bilej Orave postavili v 19. stor. dve zdymadllá tzv. tajchy, v Zákamennom a Erdútke, na uľahčanie splavovania pltí; drevorubačstvo, ťažba a predaj dreva dôležitý zdroj príjmov; výroba šindľov – v r. 1751 boli spísaní šindliari, ktorí zhotovovali šindle pre vlastnú spotrebu a na predaj; kováčstvo – v r. 1715 sú známi 2 kováči; garbiarstvo; výroba plátna, súkna – k spracovaniu vlny slúžila valcha poháňaná vodnným kolom; obchod – oobchodovali na trhoch v Poľsku, Jablonke, Námestove, Tvrdošíne, Trstenej a Dolnom Kubíne a domácime remeslá.

Samospráva obce: Na čele samosprávy boll šoltýs (dedičný richtár): Breznický, Regulík, Kamenský, Florek, Kočenda, Beňuš, Kubica, Targoš, Priekop. Šoltýs mal rozsiahle súdne právomoci a hospodárske práva; súdil okrem zločinov krádeže, vraždy, bohorúačstva a podpaľačstva. Od panstva mal v prenájme mlyn a pílu za čo platili poplatky, tiež krčmu, jediný smel čapovať víno a pivo. Za vykonávanie úradu bol zodpovedný zemepánovi. Okrem správy obce a vykonávania súdnictva mal na starosti plynulé odvádzanie poddanských dávok, desiatku, deviatku a štátnych daní; v prípade potreby budú poddaní k dispozícii so zbraňou ako vojaci. V r. 1773 zrušila Mária Terézia dedičné richtárstvo a zaviedla každoročne voleného richtára, ktorí plnil povinnosti s pomocou volených 5 až 7 prísažných; volenou funkciou bol tiež notár, ktorý musel vedieť čítať a písať a viedol písomnú agendu obce. Okrem volených predstaviteľov sa uplatnili aj platení zamestnanci (komorníci): bubeník, poštár, obecní pastieri a dedinský vartáš.

Cirkevný živit: Zákamenné bolo od založenia fíliou evanjelickej farnosti v Lokci, boli spočiatku evanjelického vyznania, pretože zakladateľ dediny gróf Juraj Thurzo bol evanjelik a platila zásada „cuius regio, eius religio“, čiže „koho panstvo, toho náboženstvo“. Sú správy, že na cintoríne v Zákamennom aj v domoch veriacich sa tajne slúžili katolícke bohoslužby, či na cintoríne bola kaplnka  nie je dokázané. Podľa sčítania r. 1659 bolo v obci 361 katolíkov a 52 evanjaliko. Prvý drevený kostolík postavili na vrchu Kalvária r. 1659, navštevovali ho katolícky veriaci aj okolitých dedín. Nový drevený kostol zasvätený sv. Vojtechovi (Adalbertovi) postavili r. 1708. Od r. 1703 bola fara v Lokci opäť katolícka. Katolícka farnosť v Zákamennom vznikla v r. 1748 a boli k nej pripojené filiálky Novoť, Krušetnica, Lomná a Erdútka (Oravská Lesná). Oravské panstvo presťahovalo štyroch gazdov z Klimčíkovej rale do Erdútky a ich pozemky pridelili fare na výstavbu farskej budovy. V r. 1862 postavili Kalváriu, tvorí ju skupina štrnástich kaplniek s kostolíkom v ktorom je obraz „Nájdenie sv. kríža“ od Maximiliána Račkayho. Odpustové slávnosti sa konali na sv. Vojtecha, Nanebovzatie Panny Márie, na deň Povýšenia sv Kríža a Hromničný odpust. V r. 1857 urobilii na fare novú strechu, v nasledujúci rok opravovali kostol. V lete r. 1893 vyhorel po zásahu bleskom drevený kostol, v rokoch 1894-96 postavili nový murovaný kostol Nanebovzatia Panny Márie s dvoma vežami.

Škola: v 17. storočí deti navštevovali školu pri fare v Lokci. Škola v Zákamennom je doložená k r. 1732, žiaci sa elementárnou metódou učili čítať, písať a rátať, vyučoval p. ferár Matej Maťašovský. V r. 1833 sa spomína škola s jednou miestnosťou pre vyučovanie a jednou pre učiteľa a základným vybavením, bola triviálna, pre chlapcov a dievčatá, učiteľ Martin Franček bol organistom v kostole a vykonával pre obec aj notárske práce; dostával od obce plat 27 fl. ročne, od rodičov 90 grajciarov za žiaka a naturálne dávky. V r. 1858 postavili novú školu, bola drevená s komínom, výstavba stála 1835 fl., každá rodina prispela sumou 1 fl. a 50 grajciarov, zbierkou sa získalo 1305 fl.. V r. 1900 mala škola 203 žiakov a budovva bola v dezolátnom stave, obec kúpila dom od Jakuba Krausza a prestavala ho na školu, nazývali ju Krauzovka.

Cesty a mosty: obec bola zodpovedná za dve hlavné (vicinálne) cesty do Erdútky a do Novote, po jarných a jesenných dažďoch museli poškodené úseky vyštrkovať a utlačiť, prácu organizoval obecný cestár. Taktiež sa starali o drevené mosty v obci, ktoré často prívaly vody poškodili alebo strhli. V r. 1900 postavili obyvatelia nový most na vicinálnej ceste do Or. Lesnej. Zákamenčania museli odstraňovať sneh a záveje zo štátnych ciest v katastri. Občan ktorý nenastúpil na verejné práce mohol byť potrestaný finančnou pokutou alebo žalárom.

Lesná správa: bola v Zákamennomm založená r. 1777. Významným obdobím bolo pôsobenie lesmajstra Wiliama Rowlanda v rokoch 1864-1873. Tento vynikajúci správca a hospodár lesného revíru vypracoval Lesný poriadok v ktorý obsahoval zákazy v 16 bodoch; v lesoch sa nesmel pásť dobytok, košarovať s ovcami na jednom mieste iba týždeň, poľany najaté na pasienky sa nesmeli poorať a obsiať zrnom, každá hoľa mala svoje hranice, ktoré sa nesmeli narušovať, za porušenie sa uvádzali sankcie stanovené súdom. V r. 1877 si Rowland poznačil že bola spílená štyristoročná jedľa vysoká 53 m s priemerom 217 cm. Lesní zamestnanci postavili grófovi Zichimu a W. Rolandowi pamätný  kameň s nápisom: „ Opatrujme naše lesy, lebo oni sú pre naše žitie a zdravie osožné.Grófovi Zichy Edmundovi, pre jeho excelenciu a Rowlandovi Wiliamovi, pánu lesmajstrovina pamiatku. Mutniansky lesný personál.“ V r. 1918 zaviedla Lesná správa do Zákamenného telefón, na Obecný úrad až r. 1936.

Trhy a jarmoky: v 19. stor. sa Zákamenné stalo strediskom obchodu, konali sa tu trhy a jarmoky. Pôvodne sa konali jarmoky v čase odpustov, nazývali sa Vojtešský a Zelný (na sviatok Nanebovstúpenioa Panny Márie), v polovici 19. stor. pribudli Hromničný, Krížny (na sviatok Povýšenia Svätého Kríža), Pôstny (okolo Juraja), Urbanský, Michalský a Predvianočný. Jarmočným dňom bola streda po stanovenom sviatku, neskôr pondelok. Za poriadok zodpovedal richtár s prísažnými, ale námestovský slúžny (okresný náčelník) vždy poslal dvoch pandúrov (policajtov). V prípade sťažností richtár premeral tovar úradnými mierami a váhami. V r. 1899 postavili na trhovisku predajné stánky, novú cestu a ohradili ho.

Rozvoj remesiel a živností: trhy a jarmoky priali rozvoju remesiel a živností; koncom 19. stor. tu pracovali: 2 garbiari, 2 pekári, 6 obuvníkov, 4 mäsiari. V r. 1904 vznikol Gazdovský a úverový spolok, r. 1911 Gazdovský spolok, bol založený Potravný spolok a úverné družstvo pod vedením p. farára Vojtíčka.

Obecný úrad: žandársku stanicu zriadili v r. 1876, štátny matričný úrad r. 1995, poštu v r. 1912, prvú obecnú hasičskú striekačku kúpili za 270 zlatých r. 1892. Obec mala okrem iného príjem z nájmu obecnej ľadovne, obecnej záhrady, z nájmu poľovného práva v obecných lesoch a z predaja sena z obecných pasienkov. V obci bola vysoká úmrtnosť novorodenecov a na infekčné choroby, preto chodil deti štepiť proti kiahňam okresný lekár, dobytok prehliadali veterinári ktorí chodievali aj na dobytčie trhy.

Vysťahovalectvo: má v Zákamennom dlhú tradíciu, po Studených rokoch r. 1716 sa odsťahovalo 30 rodín, celé

18. stor. odchádzali najmä mladí muži na sezónne poľnohospodárske práce na Dolniaky. Koncom 19. storočia odchádzali Zakamenčania do Budapešti, Viedne a na Balkán. Od r. 1890 odchádzali za prácou do USA, väčšinou odchádzali s úmyslom za niekoľko rokov zarobiť peniaze, vrátiť sa, kúpiť pole, postaviť dom a založiť si rodinu, vysťahovávali sa väčšinou z mnohopočetných rodín. V rokoch 1890-1920 odchádzalo za prácou ročne 30-40 ľudí väčšinou do USA, domov sa vrátila asi štvrtina, kupovali pôdu a stavali domy; nazývali ich Amerikáni.

1 svetová vojna: Počas 1.svetovej vojny obec schudobnela, čoskoro sa začal prejavovať nedostatok základných potravín a šatstva, stúpala drahota. Rakúsko-Uhorsko spelo k porážke, čo dávalo ujarmeným národom nádej na slobodu. V r. 1916 žandári zrekvirovali 4 zvony a v r. 1918 všetky píšťaly z organa v kostole pre armádu. Na bojiskách padlo 21 Zakamenčanov, ďalších 20 utrpello ťažké zranenia, do smrti boli vojnovými invalidmi a do r. 1928 štyria z nich zomreli. Koniec 1. svetovej sprevádzali rabovačky obchodov a obecných úradov. Vyhladovaní obyvatelia brali potraviny a pálili maďarské dokumenty, v Zákamennom zničili daňové registre, zakladacie dekréty o trhoch a jarmokoch a ostatné dokumenty notárskeho úradu.

Obdobie prvej Československej republiky (1918-1939)

Vznikom ČSR sa zmenila politická situácia na Slovensku, znamenala koniec krutej maďarizácie a útlaku uhorskej vlády. To malo vplyv na nebývalú politickú a kultúrnu aktivitu občanov.

Najväčšie zmeny boli v školstve, deti sa učili v slovenskom jazyku, slovenskú literatúru a dejepis.

Zdravotníctvo: koncom r. 1918 sa rozšírila v Zákamennom chrípková epidémia, ľudia dostali vysokú horúčku a slabší zomierali, nasledujúci rok vypukol týfus a kiahne, epidémiu liečili postupne šiesti lekári, dvaja dostali škvrnitý týfus a zomreli. Zdravotné stredisko zriadili v r. 1920, v r. 1927 lekáreň „Dobrého pastiera“. Detská zdravotno-sociálna stanica bola zriadená r. 1922 aj pre deti z obcí Oravská Lesná, Novoť, Krušetnica a Lomná. V obci boli 2 babice a 1 ľudový liečiteľ ktorý liečil vytknuté a zlomené končatiny.

Lesná železnica: vybudoval Oravský komposesorát v r. 1914-26 na úseku Oščadnica – Lokca a bola rozdelená na 6 úsekov. V Zákamennom-Oraviciach bolo sídlo správy lesných železníc Oravského komposesorátu, výhrevňa, depo pre lokomotívu a dielne: kováčska, zámočnícka a stolárska, železnica prepravilla na pílu v Oraviciach oveľa viac dreva ako plťavi a povozmi, Správa lesných železníc vyrábala pre 19 domácností elektrickú energiu. V r. 1958 bola poškodená víchricou, r. 1970 pri havárii zahynul vlakvedúci V. Grofčík, 31.12.1971 bola prevádzka železnice zastavená a trať postupne demontovaná.

Parná píla: zamestnávala v r. 1927 114 robotníkov a 3 úradníkov, robotníci pracovali na dve smeny, cez deň aj v noci 12 hodín s hodinovou prestávkou, v r. 1925 robotníci požadovali zvýšenie miezd o 10%, pre robotníkov s dennou mzdou ako 16 Kč zvýšenie o 20%, pracujúcim na úkol zvýšenie o 20%,jednorazový drahotný príspevok vo výške 10-dňovej mzdy a dovolenku podľa zákona. za pomoci Všeodborového združenia kresťannských socialistov a hrozbou štrajku vedenie píly robotnícke požiadavky čiastočne splnilo. Dňa 19.10.1928 skúšobný komisár parných kotlov zakázal prevádzku starého parného kotla, práca skončila a robotníkov prepustili. Budovy píly neskôr prestavali pre potreby Lesnej železnice.

Obchod a podnikanie: remeslom, obchodom a službami sa zaoberalo 8% obyvateľov: krčmári – 4, obchodník – 1, obchodníci s hydinou a vajíčkami – 3, obchodníci s miešaným tovarom – 8, obchodníci s ovocím – 5, obchodníci so šindľom – 2, obchodníci s lesnými plodinami – 3, obchodníci so starinou – 2, obchodník s módnym toovarom – 1, obchodníci s dobytkom – 6, obchodníci so strižným tovarom – 2, obchodníci s drevom – 3, obchod s obuvou Baťa – predával 1, autoprepravci – 5, obuvníci – 4, kováči – 5, zámočník, klampiar, maliar a natierač, krajčíri - 3, stolári – 3, tesári – 9, murári – 6, piliar, garbiar, tehliari – 9, obchodník s knihami, mäsiari – 5, mlynári – 8, pekár, mláťačkári obilia strojom – 5, oprava obuvi – 1, jeden predajca ropných produktov čerpacej stanice fy. Apollo Nafta v Zákamennom, v obci bol bitúnok. V Zákamennom boli 4 automobily a 1 motocykel. V r. 1921 prijal Gazdovský spolok nové stanovy a premenoval sa na Gazdovský potravný a úverový spolok, r. 1926 sa rozdelil na Potravné družstvo – 165 členov a Úverové družstvo – 128 členov.

Veľká hospodárska kríza:  1930-1933 v kronike je zaznačené: „Vo všeobecnosti sú hospodárske pomery neutešené, obyvateľstvo je veľmi zadĺžené a žije v biednych pomeroch zapríčinených nezamestnanosťou a z väčšej čiastky tým, že obchod s drevom uviazol na mŕtvom bode, drevorobotníci a furmani sú úplne bez práce. Do roku 1930 bol drevopriemysel pre tunajšiie obyvateľstvo hlavným zdrojom príjmov a poľnohospodárstvo bočným.“ Dňa 26.2.1931 bolo124 nezamestnaných vo veku 19-75 rokov, väčšinou živiteľov rodín. Chudobným zabezpečovala prídely Okresná starostlivosť o mládež v Námestove, tiež stravovacie akcie pre školopovinné deti. Kríza pretrvávala do r. 1935, potom postupne skončila.

Škola: nakoľko prudko rástol počet žiakov, dve staré drevené školské budovy nestačili pristúpilo sa v r. 1928-29 k výstavbe novej murovanej budovy školy, mala učebňu, kabinet a trojizbový byt pre učiteľov. vyučovanie bolo striedavé a jedna trieda bola v prenajatom súkromnom dome. V r. 1938 prišli do Zákamenného školskí bratia a rehoľné sestry, učiteľky z Levoče. Pôsobili do r. 1950, keď štát zrušil rehoľe.

Obecný úrad: počas 1. ČSR sa vystriedali traja starostovia, dvaja zástupcovia starostov (pokladníci) a 49 poslancov. Obecné zastupiteľstvo malo 30 poslancov. Zamestnanci OÚ boli: sirotský otec, babica (pôrodná asistentka), nočný strážnik, sluha – doručovateľ pošty, obhliadač mŕtvol, dvaja poľní hájnici, cestár a štyroch raadcov. Obec nemala budovu OÚ, poslanci sa schádzali v urbárskom dome, alebo v škole, obecný pokladník mal trezor vo svojom dome. Dňa 30.1.1938 na mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva prijali za čestného občana Dr. Milana Hodžu, predsedu vlády ČSR a poslanca Karola Sidora.

Spolky a politické strany: najstarší je Červený kríž z r. 1920, v r. 1923 založili v škole Dorast Červeného kríža, Spolok triezvosti z r. 1924, Roľnícka beseda 1930, Spolok chovateľov poštovvých holubov (1933), Dobrovoľný hasičský zbor (1932) – mal 30 členov, 1 ručnú strriekačku, 1000m hadíc, 8m savíc, háky, rebrík, vedrá; Spolok bývalých urbarialistov (1859), Združenie katolíckej mádeže (1937). Odborová organizácia Slovenský kresťanský socialista bola založená r. 1924 na píle a dosiahla zvýšenie platov a zlepšenie pracovných podmienok. Politické strany sa v obci aktivizovvali pred voľbami, Zakamenčania volili väčšinou HSĽS, A. Hlinka chodieval do Zakamenného počas birmoviek s biskupom a zákamenským rodákom  Jánom Vojtaššákom.

Roky 2. svetovej vojny 1939-1945

Po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky 14.3.1939 sa zmenil politický systém. Bol nastolený systém jednej strany, Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a vazalský vzťah k Nemeckej ríši. Vláda vyhlásila vojnu ZSSR a poslala tam dve divízie; neskôr vyhlásila vojnu aj USA a V. Británii. Prijali sa protižidovské zákony. Sociálna situácia na vojnové pomery v porovnaní s ostatnými krajinami bola pomerne dobrá, aj keď od r. 1943 sa prejavovali nedostatky v zásobovaní potravinami.

Začiatok 2. svetovej vojny priamo zasiahol Oravu, v týždni pred napadnutím Poľska prechádzalo nemecé vojsko cez Oravu ku poľským hraniciam, cez Zákamenné presúvali ťažkú vojnovú techniku po ceste do Novoti. Slovensko po nemeckom útoku na Poľsko znova obsadilo obce odstúpené Poľsku v roku 1920.

Na čele obce bol starosta Anton Florek, od r. 1942 ako vládny komisár. Mladí Zákamenčania chodili na sezónne práce do Nemecka. Pre nedostatok potravín, šatstva, obuvi a iných komodít sa zaviedol sa lístkový systém, a povinný výkup dobytka.

Protižidovskými zákonmi sa zhoršovalo pstavenie Židov v obci, v r. 1942 ich Hlinková garda vyviezla do vyhladzovacích táborov v Poľsku, okrem Friedmannovej rodiny všetci zahynuli.

Začala sa výstavba dvojposchodovej 13-triednej rímskokatolíckej ľudovej školy, v r. 1943 sa postavil obecný dom, budovali sa bezprašné cesty s asfaltovým povrchom.

Od jari 1944 silnie protifašistický odboj najmä medzi pracovníkmi lesnej správy, lesmi prechádzali ruskí utečenci zo zajateckých táborov, zamestnanci lesnej správy poskytovali utečencom a partizánom potraviny, odev, obuv a potrebné informácie, mali spojenie s ilegálnou odbojovou skupinou v Dolnom Kubíne. Dňa 23.8.1944 prišla do dediny 80-členná partizánska skupina P. S. Tichonova ku ktorej sa pridal správca lesnej správy Ing. Cyril Šolc, stal sa veliteľom slovenskej roty a odviedol skupinu do hôr Paráča a postaral ssa o ich zásobovanie, štátne orgány vedeli o odbojovej činnosti, notársky úrad vydával odbojárom legitimácie totožnosti, zapojení boli žandári, finančná stráž a pracovníci lesnej železnice.

Slovenské národné povstanie: do povstaleckého vojska narukovalo 35 Zakamenčanov. Počas SNP i po jeho potlačení často navštevovali dedinu partizáni, ubytovaní v hájenkách. Od 8.9.1944 nemecké vojsko pravidelne prichádzalo do dediny, prehľadali ju a odišli do Námestova, v neskorú jeseň a na jar prichádzali do obce aj ozbrojené oddiely Vlasovcov, vykrádali usadlosti aj pokladnicu lesnej správy. 12.12.1944 bola vyhlásená mobilizácia do Slovenskej arnády, ale muži ju ignorovali, do armády nenastúpili, čo bolo vo vojnovej situácii veľká odvaha a hrdinstvo. Obyvatelia obce museli v zime a na jar pracovaať na opevňovacích prácach v priestore od Krušetnice a v Novoti. 2.4.1945 sa približovalo dunenie kanónov, v nasledujúcu noc ustupovali cez dedinu Nemci, 5.apríla 1945 vstúpili do obce vojaci Červenej armády a obec oslobodili. Roľníci poskytli ČA 150 konských poťahov, 11980 kg ovsa, 5953 kg sena, 1880 kg slamy, 5950 kg zemiakov, 10924 kg hovädzieho mäsa, 356 kg bravčového mäsa, 80 sliepok a 1956 vajec.

Obete SNP: padli traja občania: Anton Gruchala (*1915) padol pri Ružomberku, Pavol Kocúr (*1911) padol v Nemeckej Ľupči 31.10.1944, Michal Vrana (*1912) padol v Liptovskej Osade 9.10.1944, do zajatia na nutené práce do Nemecka bolo odvlečených 15 občanov, ktorí sa po vojne vrátili domov.

Zákamenné 1945 - 1989

Vznikli nové orgány štátnej správy Miestne národné výbory, v Zákamennom vznikol 8.4.1945, predseda Serafín Kresťan, MNV sa sústredilo na plnenie povinných dodávok (800q zemiakov, 27 ks hovädzieho dobytka, 15 ks ošípaných) a na obnovu vojnových škôd, obnovila sa prevádzka lesnej železnice, vo vľbách r. 1946 zvíťazila  Demokratická strana s 1215 hlasmi oproti 13 hlasom Komunistov, v r. 1947 platili v Zákamennom mimoriadne bezpečnostné opatrenia proti bande Benderovcov (ozbrojení ukrajinskí nacionalisti), ktorí chceli prejsť do americkej okupačnej zóny v Nemecku.

Po vytvorení komunistickej diktatúry vo februári 1948 došlo na Orave k rozsiahlym zmenám. Bola vybudovaná Oravská priehrada, dominanta severnej časti regiónu, vody ktorej zatopili obce Slanica, Osada, Oravské Hámre, Ústie a Ľavkovo. Vznikli významné priemyselné podniky ako Tesla Orava, SEZ,  ZVL, Kovohuty Istebné a Široká, ktoré dali Orave podobu moderného regiónu. Veľká časť občanov sa postupne zamestnala v priemysle a v službách. Od r. 1949 bolo Zákamenné súčasťou Žilinského kraja, od r. 1960 Stredoslovenského kraja so sídlom v Banskej Bystrici.

Päťdesiate roky: v r. 1949 veľká agitácia za vytvorennie JRD, neúspešná, JRD roľníci odmietli; v r. 1951 sa vytvoril Lesný závod, spravoval lesy v Zákamennom, Novoti, Mútnom a Or. Lesne, postavila sa nová budova, v nej pracovalo 22 zamestnancov; r. 1952 bolo dokončené obvodné zdravotné stredisko s pôrodnicou, v rokoch 1949-53 sa postavilo: futbalové ihrisko, výkupné poľnohospodárske sklady, jún 1953 výmena peňazí, zrušil sa lístkový systém; najväčší zamestnávateľ bol Lesný závod , r. 1958 zamestnával 729 robotníkov a stav sa zvyšoval; muži odchádzali na  sezónne práce do Krpelian na stavbu preiehrady s elektrárňou a do Ostravy na stavby a do baní; vybudovali sa nové mosty, hasičské skladište, r. 1957 sa začala elektrifikácia obce, stavali sa nové murované domy, r. 1959 bolo v obci 511 domov, 223 murovaných, 288 drevených, v januári 1958 prvýkrát zachytené vysielanie televízie; dňa 29.6.1959 veľké pívalové džde a následná povodeň spôsobili v obci miliónové škody ktoré pomáhali odstraňovať aj vojaci; MNV založil prevádzkáreň výroby a služieb na rôznu remeselnú prácu; začala sa budovať kanalizácia. V r. 1952 bola zriadená osemročná školak ktorá mala 16 tried.

Šesťdesiate roky: 1.1.1960 zrušená pôrodnica, narodilo sa v nej 1309 detí;  r 1962 sa dokončila výstavba Kultúrneho domu, obecné kino v ňom začalo premietať filmy; postavila sa benzínová pumpa, televízny vykrývač, oplotil sa cintorín a ihrisko, pamätník padlým v 2. svetovej vojne, r. 1969 založená Drobná prevádzka MNV mala troch zamestnancov, r. 1988 už 90 zamestnancov; z 598 domov už len 107 drevených,  za prácou cestovalo denne 145, na týždenné alebo mesačné obdobie (väčšinou na Ostravsko) 195 občanov; pokračovala výstavba bezprašných asfaltových ciest, kanalizácie a vodovodu. Cirkev a veriaci opravili, premaľovali obrazy, striešky kaplniek oplechovali a omietli objekty Kalvárie.

Sedemdesiate roky: pokračovalo sa v budovaní nových obchodov, verejného osvetlenia, kanalizácie, vodovodu, postavilo sa kúpalisko, požiarna zbrojnica, malý dom smútku, malý dom služieb, nákupné stredisko, novú budovu ZNB, výrobnú halu ZŤS, založili prevádzku ZŤS na výrobu strojových súčiastok, hospodársky dvor prevádzky MNV, lyžiarsky vlek na Kýčere, materskú školu v Oraviciach.

Osemdesiate roky: Zákamenné sa stalo strediskovou obcou, postavila sa ďalšia MŠ, detské jasle, v Oraviciach, kúpila sa budova pre domov sociálnych služieb, rekonštruovala sa elektrická sieť a verejné osvetlenie, postavil sa vodovod, kanalizácia, budova pre služby, prístavba k zdravotnému stredisku, lyžiarsky vlek Prípor, lyžiarske bežecké trate, rozšíril sa cintorín. Nevyriešený zostal problém s pitnou vodou, skúmala sa výdatnosť vodného zdroja zo Zimného potoka v Or. Lesnej. V r. 1987 začala likvidácia divých skládokpopri potokoch čím sa výrazne zlepšila čistota a vzhľad obce, vyčistili sa verejné priestranstvá, vysadilo sa 2736 okrasných a ovocných stromov a ruží, vybudovali sa chodníky, vyčistili rigóly. Služby sa rozšírili o holičstvo a kaderníctvo, sklenárstvo a pohrebníctvo. V r. 1989 sa prikročilo k reštaurovaniu a pozláteniu hlavného a bočných oltárov v kostole.

Nežná revolúcia 1989 a nasledujúce roky

Nežnou revolúciou sa zmenil charakter štátu na demokratickú republiku. Predsedom vlády na Slovensku sa stal rodák zo Zákamenného Milan Čič, nastalo obdobie zmien v každej oblasti. vznikli nové politické strany VPN, KDH. Vo voľbách r. 1990 sa stal starostom Ing. Jozef Florek a nastúpilo nové vedenie obce. Vzniklo veľa nových súkromných spoločností, v obci bolo 30 súkromných predajní, v r. 1992 sa obnovilo Spoločenstvo urbarialistov, prevzalo do užívania 117 ha lesa; vybudovala sa čistička odpadovej vody. Bol rehabilitovaný zákamenský rodák biskup Ján Vojtaššák, na 35. výročie jeho úmrtia prišlo na slávnosť do Zákamenného okolo 8 000 veriacich, v r. 2003 navštívil hrob predseda vlády Mikuláš Dzurinda a poslanec NR SR František Mikloško. Dňa 1.1.2001 za účasti viacerých kňazovv a mnohých veriacich vysvätil spišský biskup František Tondra novovybudovaný kostol sv. Jozefa, ochrancu kresťanských rodín.

Zákamenné sa od 2. svetovej vojny zmenilo z chudobnej zaostalej dediny s malými drevenými domčekmi na novú strediskovú obec s novými peknými murovanými, dobre udržiavanými domami s kompletnou ubčianskou vybavenosťou a dobrým predpokladom ďalšieho rozvoja v 21. storočí.

 

Použitá literatúra:

Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska, Košice 1985

Kavuljak, A.: Historický miestopis Oravy, Bratislava 1955

Kolektív: Zákamenné, obec Zákamenné 2005